Občas ma bolia kríže. Mám na to nárok, keďže som ten X-Man. A tak som pred niekoľkými rokmi úplne prestal rýľovať naše záhony so zeleninou. Používam už iba rýľovacie vidly s dlhou rúčkou, aj to len tak “povrchne”, vôbec sa pri nich nezohýbam. Proste ich zapichnem do zeme, trocha nimi pomykám a hotovo. Ak sa objaví nejaká veľká hruda, tak ju rozbijem. Pôda je u nás trocha ťažšia a aj keď ju porýľujem na jeseň, na jar to už takmer nevidno. Takže s tými vidlami prekyprím pôdu pár dní až týždňov pred sejbou alebo sadením zeleniny.
Na jeseň po zbere úrody na záhonoch, kde viem že na jar budem neskôr sadiť teplomilné druhy zeleniny, ako napr. rajčiaky, uhorky a pod., vysejem špenát na zelené hnojenie. Ideálne sú odrody vhodné na jesennú sejbu (Winterriesen, Matador a pod.). Môžu sa vysievať od konca augusta do septembra. Samozrejme sejba na zelené hnojenie neznamená, že si z neho človek nemôže odtrhnúť listy na varenie. Chutný je aj surový, hlavne keď sa zmieša s inou listovou zeleninou a vylepší nálevom.
Na jar je z neho takýto hustý koberec, ktorý udržiava pôdu vlhkú, prakticky bez burín. Samozrejme vždy sa nájde nejaká tvrdohlavá burina, ktorá nepochopila koncept zeleného hnojenia.
Na jar, niekedy v apríli, ho treba vytrhať, ideálne ešte predtým ako ho napadnú vošky. Môže poslúžiť na mulčovanie, poskytne materiál na kompost, alebo poslúži ako krmivo pre sliepky.
A potom nastane čas vybehnúť s rýľovacími vidlami, prekypriť pôdu a zasadiť priesady.
Neviete v obchodoch ani na trhoch nájsť priesady vašich obľúbených odrôd zeleniny alebo okrasných rastlín, o ktoré máte záujem? Prípadne ich aj kúpite, len vás neskôr namiesto veľkých červených rajčín nemilo prekvapia žlté a malinké plody? Ak máte vhodné podmienky na dopestovanie priesad, hlavne teplé miesto s dostatkom svetla, jednoducho si vypestujte presne to,čo potrebujete sami.
Nasledovný postup vám môže trocha pripomínať veľkovýrobu. To bude spôsobené tým, že v začiatkoch mojej pracovnej kariéry som pracoval v záhradníctve kde sme s kolegami pestovali prevažne v skleníkoch letničky, chryzantémy, izbové a okrasné rastliny.
V záhradkárskych potrebách je možné kúpiť plastové sadbovače/zakoreňovače (platá). Bežne používam sadbovač s rozmermi 50×28 cm so 104 bunkami (napr. sadbovač), ktorý nastrihám na požadované rozmery podľa rozmerov podmisky.
Ako podmisku pod sadbovače používam podmisky pod hranty (napr. podmiska), do ktorej nastrihané diely sadbovača presne zapadnú. Do 40 cm dlhej podmisky sa zmestí časť sadbovača so 40 bunkami (4×10 buniek).
Sadbovač treba naplniť vlhkým substrátom pre výsev a množenie (napr.: substrát) a trocha ho utlačiť. Semená treba vysiať okamžite, substrát nesmie vyschnúť, lebo potom by ho bolo ťažké znova poriadne navlhčiť. Semená je najlepšie vysiať pinzetou a zatlačiť ich pod povrch substrátu.
Zopár odporúčaní podľa druhu zeleniny:
paprika – do jednej bunky je možné vysiať 2 semená, vyvíjajú sa pomalšie, takže sa môžu vysiať skôr, na začiatku marca,
rajčiak – do jednej bunky je možné vysiať 2 semená, potom nebudete potrebovať PhotoShop, aby ste mali rastliny obsypané plodmi ako v katalógoch niektorých firiem posielajúcich rastliny, môžu sa vysiať v druhej polovici marca,
uhorky šalátové a nakladačky – môžu sa vysievať priamo do kvetináčov 7×7 (9×9) cm, stačia im cca 2 týždne na dorastenie do veľkosti vhodnej na vysadenie,
tekvica, melón – môžu sa vysievať priamo do kvetináčov 7×7 (9×9) cm, potrebujú viac času ako uhorky,
Po vysiatí treba samozrejme vysiate semená poliať zospodu do misky, prípadne opatrne postriekať zhora postrekovačom. Krhličkou radšej nie, pretože voda môže stiecť po povrchu substrátu mimo podmisky, hlavne ak výsevný substrát nesaje dobre vodu.
Po pár týždňoch by to malo vyzerať nejako takto.
Voda na polievanie má mať rovnakú teplotu ako prostredie priesad. Ideálna je mäkká voda, dažďová alebo hoci aj vychladnutý zbytok prevarenej vody z rýchlovarnej kanvice.
Keď už sú mladé rastlinky vysoké okolo 6-8 cm podľa druhu a bunka sadbovača je prekorenená, prichádza čas na ich presadenie do väčších kvetináčov. Koreňový bal treba vytlačiť zospodu kúskom konárika alebo skrutkou s o niečo menším priemerom ako je otvor na dne sadbovača.
Na presádzanie používam plastové kvetináče s rozmerom 7×7 cm a substrát už nie na výsev, ale bežný substrát na pestovanie rastlín (napr. substrát).
Pod kvetináče potom používam rovnaké podmisky ako pod sadbovače, je ich treba mať v zásobe viac. Do 40 cm dlhej podmisky sa zmestí 10 kvetináčov. Ak by sa snažili kvetináče z podmisky ujsť, stačí ich oblepiť dookola lepiacou páskou alebo obviazať tenkým špagátom.
Priesady v prvých dňoch po presadení, kým ešte nie sú poriadne zakorenené treba polievať veľmi opatrne. Keď začnú rásť, môžu sa zalievať vodou s vodorozpustným hnojivom – ideálne nejakým Štartérom s koncentráciou 0,1 % (1 gram hnojiva do 1 litra vody).
Pred vysadením je potrebné otužovanie priesad, aby si zvykli na vonkajšie teploty a na priame slnko, hlavne ak pri ich pestovaní neboli vystavené priamemu slnku po celý deň. Je možné ich po vysadení dočasne zatieniť nejakou starou záclonou alebo bielou geotextíliou.
Teplomilné rastliny ako je paprika, rajčiaky, uhorky a tekvice s ohľadom na čoraz častejšie neskoré májové mrazy odporúčam aj na juhu Slovenska vysadiť na vonkajšie záhony až v druhej polovici mája alebo v prípade skoršej výsadby ich ochrániť geotextíliou.
