Občas ma bolia kríže. Mám na to nárok, keďže som ten X-Man. A tak som pred niekoľkými rokmi úplne prestal rýľovať naše záhony so zeleninou. Používam už iba rýľovacie vidly s dlhou rúčkou, aj to len tak “povrchne”, vôbec sa pri nich nezohýbam. Proste ich zapichnem do zeme, trocha nimi pomykám a hotovo. Ak sa objaví nejaká veľká hruda, tak ju rozbijem. Pôda je u nás trocha ťažšia a aj keď ju porýľujem na jeseň, na jar to už takmer nevidno. Takže s tými vidlami prekyprím pôdu pár dní až týždňov pred sejbou alebo sadením zeleniny.
Na jeseň po zbere úrody na záhonoch, kde viem že na jar budem neskôr sadiť teplomilné druhy zeleniny, ako napr. rajčiaky, uhorky a pod., vysejem špenát na zelené hnojenie. Ideálne sú odrody vhodné na jesennú sejbu (Winterriesen, Matador a pod.). Môžu sa vysievať od konca augusta do septembra. Samozrejme sejba na zelené hnojenie neznamená, že si z neho človek nemôže odtrhnúť listy na varenie. Chutný je aj surový, hlavne keď sa zmieša s inou listovou zeleninou a vylepší nálevom.
Na jar je z neho takýto hustý koberec, ktorý udržiava pôdu vlhkú, prakticky bez burín. Samozrejme vždy sa nájde nejaká tvrdohlavá burina, ktorá nepochopila koncept zeleného hnojenia.
Na jar, niekedy v apríli, ho treba vytrhať, ideálne ešte predtým ako ho napadnú vošky. Môže poslúžiť na mulčovanie, poskytne materiál na kompost, alebo poslúži ako krmivo pre sliepky.
A potom nastane čas vybehnúť s rýľovacími vidlami, prekypriť pôdu a zasadiť priesady.